Neviem, či ešte platia štatistiky, ktoré pred pár rokmi vraveli, že depresívnejšie sú viac ženy, resp. že v starostlivosti u psychiatra pre neurotické poruchy sa viac vyskytujú ženy. Z toho sa potom dedukovalo, že ženy sú náchylnejšie na prežívanie depresívnych stavov.

Podľa môjho skromného názoru a skúseností niektorí muži s depresiou odmietali liečbu u psychiatra z dôvodu, že to považovali za slabosť. Ľudia skrátka vôbec nechápu, že je to chemická nerovnováha v mozgu alebo hormonálna porucha. V niektorých prípadoch práve fyzické ochorenia môžu zahŕňať psychické odchýlky, choroby ale platí to aj opačne.

Vrátim sa ešte k tomu, že si myslím, že depresii je jedno, či zamotá do svojich osídiel ženu, či muža. Z rozhovorov, ktoré som mala s rozličnými mužmi rôznych vekových kategórii a čo sa nepoznali, som si u niektorých všimla to, čo som spomínala v úvode a teda to, že sami mi dali za pravdu v tom, že spoločnosť tlačí na nich, aby boli silní, aby neplakali a aby sa neliečili u psychiatra. Už tento spoločenský tlak v našej krajine trochu poľavil, avšak stále je dosť ľudí, ktorí psychické ochorenie považujú za slabosť a je jedno, či sa jedná o ženu či muža.

Ďalej sa málo hovorí o tom, že depresívni muži zaháňajú problémy alkoholom, prípadne inými návykovými látkami. Myslím si však, že v posledných rokoch dosť aj viaceré ženy riešia depresie tak isto. A to je ešte väčšie tabu.

K niektorým témam spomenutých v tomto článku sa vrátim aj v budúcnosti. Na záver by som dodala, že ak naozaj trpíte psychickou disharmóniou a zasahuje vám to do života, tak neváhajte vyhľadať pomoc. A hlavne: hovorte o tom!

Ja si veľmi dobre uvedomujem, že taktiež sa tu otvára ďalšia téma a tou sú psychiatrické lieky, ktoré vzbudzujú v ľuďoch najviac predsudkov zo všetkých liekov. Aj o tom budem písať. Pomoc však môže mať viacero foriem. A nie je to slabosť! Nikto nemôže za to, že psychicky trpí.

Empty Day (15 rokov)

I walk on footh-path.
I think what I did.
I don´t understand that.
I know I lost what I need.

Is there anyone who´s like me?
Who see me and take me
to the end of world?

Today´s an empty day.
There´s a drops of rain.
Everywhere everyone
feel the neverending pain.

Nothing´s clear
what I hear.
Everywhere everyone
feel the neverending fear.

On empty day.
Empty day.

And when comes the night
I know I can´t hide.
Foggy memories disappeared.
Tommorrow will bring new times.
But it isn´t mean
it´ll come better whiles.

I am thinking why
it is still the same?
That fucking damn
neutral and pain.

I don´t feel anything.
Everything´s empty.
Everything´s grey.