Nedávno uplynuli štyri roky odkedy som si naposledy zapálila.

Tvrdí sa, že fajčenie je jednou z tých ľahších látkových závislostí. Človek, ktorý nemá psychické problémy, by nemal mať také ťažkosti prestať fajčiť a mnohým sa to podarí bez pomoci a hneď.
U mňa to rozhodne neplatilo.

Dokonca, aj moja psychiatrička ma vystríhala, že prestať fajčiť by v mojom prípade znamenalo zhoršenie psychických rozladov. Som rada, že sa tak nestalo.

Fajčila som asi 10 rokov s prestávkami a nefajčila som tak veľa. Pokúšala som sa prestať mnoho krát. Predtým moja túžba nebola taká silná. Snažila som sa fajčenie udržať na určitom počte cigariet. Samozrejme, takáto kontrolovaná závislosť, je veľmi ťažká a mnoho krát nerealizovateľná.

Keď som sa dostala do bodu, že som vyfajčila 40-60 cigariet denne, uvedomila som si, že naozaj chcem prestať a vlastne aj musím. Skúšala som všeličo možné a nebolo to vôbec ľahké. Za mojim úspechom skoncovať jednoznačne stála skutočnosť, že som naozaj chcela prestať a nikdy viac si už nezapáliť.

Kombinovala som náplaste a žuvačky proti fajčeniu a hypnózu. Aj s takouto kombináciou bolo strašné prestať, resp. vydržať v tom, aby som si nezapália. Podarilo sa mi to až na niekoľký krát.

Hypnózu som mala s mojou psychologičkou, ktorá mi ešte poradila, aby som mala niekoho buď po svojom boku alebo na telefóne, keby na mňa prišla túžba si zapáliť. Toto sa dáva ako rada pre niekoho, kto abstinuje a chytí ho silná túžba po droge. Silnej chuti, ktorá trvá aj niekoľko hodín je veľmi ťažké odolať a je dobré mať niekoho pri sebe, kto by ho v takýchto kritických chvíľach podržal. Ja som sa rozhodla pre inú cestu.

Povedala som jej, že sa nebudem spoliehať na niekoho iného. Najlepšie sa viem spoľahnúť sama na seba a je to výlučne môj problém, ktorý musím riešiť len ja.

Keď sa mi podarilo prestať fajčiť, tak sa aspoň moje okolie vyfarbilo. Je jasné, že mnohým moje malé víťazstvo nebolo po chuti a len menšina ma v mojej abstinencii podporila. Takéto skutočnosti len potvrdzujú to, čo som uviedla v predchádzajúcom odstavci.

Prešlo zhruba šesť mesiacov, keď som si zapálila znova. Počas toho pól roka som mala strašnú túžbu znova siahnúť po cigarete. To je vlastne najťažšie pri abstinovaní, že človeka stále zmáha baženie po droge.

Moja psychika stále haprovala a tak po určitej negatívnej udalosti som to neuniesla a znova som začala fajčiť. Zaujímavé na tom bolo to, že moje telo zareagovalo tak, akoby som ani neprestala. Ihneď som začala fajčiť vo veľkom, nedusil ma žiadny kašeľ alebo ďalšie problémy. Vedela som, že som sa znova dostala na začiatok. Tak som to začala hneď riešiť.

V tom čase existovala pre fajčiarov ďalšia pomoc a to v podobe tabletiek. Tabletky vôbec nie sú lacnou záležitosťou a majú hŕbu nežiadúcich účinkov. V popise liečby takýmito tabletkami sa uvádza, že je nutné vybrať niekoľko balení. Funguje to tak, že fajčiar postupne znižuje cigarety, pretože postupne sa mu stráca chuť na ne.

Aby to nebolo také jednoduché, tieto tabletky neboli dostupné pre každého. Nielenže sú veľkou záťažou pre financie, ale v tom čase bolo nutné mať ich na predpis. Samozrejme, žiadny doktor mi nebol ochotný predpísať takéto tabletky, kvôli mojim psychickým problémom. Nevidela som ale žiadny iný spôsob, ako prestať. Tabletky som si zohnala. Z pochopiteľných dôvodov nebudem uvádzať, ako sa mi to podarilo.

Mne osobne stačilo užiť len tri tabletky z jedného balenia a skoncovala som definitívne s fajčením. Ako je to možné? Nuž, už pri prvej tabletke mi bolo blbo, ale stále som fajčila, aj keď je pravda, že menej. Potom som si dala druhú tabletku a po tej tretej mi zostalo tak zle, že som sa z toho spamätávala niekoľko týždňov. Zhoršila sa mi úzkosť, nespavosť a pocit nereálnosti. Po tých problémoch, ktoré boli spojené s prestávaním, ma to len viac navnadilo, aby som si znova nezapálila.

Zaujímavé na tom je, že mi úplne zmizla chuť na cigaretu. Niekedy by som si zapálila, ale vôbec necítim fyzické alebo psychické neúnosné chcenie. Stačí mi spomenúť si na odvykanie a chuť ma prejde úplne.

Potom si spomeniem na to, ako som si počas fajčenia stále musela prať oblečenie, akú som mala strašnú pleť a vlasy. V posledných mesiacoch intenzívneho fajčenia, som si uvedomila, že som naozaj otrokom cigariet. Nezažívam s nimi také uvoľnenie, ako predtým, neprinášajú mi inšpiráciu a dosť ma obmedzujú a kradnú čas.

Ešte jeden tip na záver. Keď chce niekto prestať fajčiť, mal by si za ušetrené peniaze niečo kúpiť. Myslím, že je to dobrá motivácia. Ja som ju ale nevyužila. V tom čase som nemala finančnú tieseň a netúžila som si kupovať materiálne veci pre potešenie. Mnohým ľuďom to ale prospeje.

Absolútne netuším, aké možnosti majú fajčiari, ktorí chcú skoncovať so svojou závislosťou v súčasnosti. Ani pred štyrmi rokmi som nevyčerpala všetky možnosti, ktoré sa ponúkali a potom, každému vyhovuje niečo iné.